Milovať..trápiť..smiať..plakať? Neviem. Písať..myslieť? Netuším.
Sedím tu a premýšľam nad udalosťami posledných dní. Dalo sa to nazvať život? Robila som niečo s chuťou? Nepamätám. Neviem prečo, ale akoby moje nadšenie odvial vietor. Som mladá ale cítim, že moja duša prežila posledných pár dní prvú aj druhú svetovú vojnu. Trápenie strieda smiech a smiech strieda žiaľ.
Zmätok v hlave a v myšlienkach nedovolí uvažovať mojej mysli racionálne a preto mám pocit, že som z iného sveta. Akoby som čakala na pristátie kozmickej rakety na našej zemi, ktorá ma vezme späť tam kam patrím, tam kde sa bude dať odpovedať na moje nezodpovedane otázky.
Prečo vlastne aj toto všetko píšem? Pretože potrebujem svojim myšlienkam dať zelenú a vrátiť sa späť do reality. Opäť stlačiť tlačítko ON v mojej hlave a zažať tým svetielko nádeje, že nie som stratená vo svojom svete.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára