S jazvami na duši snívam svoj sen..
Sedím a prsty mi nezmyselne behajú po klávesnici. Trápenie a smútok vytláčajú slzy do kútikov očí a zmätok v hlave zatieňuje nádej, ktorej plamienok pomaly dohasína.
Vo svete zahalenom hmlou spieva slávik svoju uspávanku a moje srdce zalieva pokoj. Jemné tóny akoby hladili moju dušu a vraveli, že nie je všetko tak zlé, ako sa na prvý pohľad zdá. Aj na ceste beznádeje svieti svetielko nádeje, lebo ak existuje nádej a čo i len malá, stojí za to o ňu bojovať až do konca.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára