nedeľa 21. novembra 2010

"Guľový kráľ,,

Ako málo stačí k pobaveniu. Cieľom tohto článku bolo uspokojiť svoju potrebu vniesť toto slovné spojenie do nejakého príbehu, ale cieľ sa razom zmenil, keď som sa dopracovala k ankete na facebooku. Kde a ako to všetko začalo? V Sairuse pri partičke Farára.
Moja potreba opäť vniesť zopár svojich myšlienok na papier vzrástla tak veľmi, že som sa rozhodla napísať hocičo na hocijakú tému. Samozrejme dajte vybrať tému niekomu, koho nápady hraničia so šialenstvom. (teória lietajúcich šampiónov, ktoré naučí meditovať na tak vysokej úrovni, že sa budú samé vznášať)
Hneď potom ako som dostala svoj krásny a novučičký zošit do rúk, sa moje prsty len tak rozochveli nedočkavosťou niečo napísať. Bohužiaľ, otázka na akú tému mám písať, padla práve vo chvíli, keď sa spratávali sedmové karty zo stola. A tak som sa ocitla pred náročnou úlohou napísať úvahu na myšlienku „Guľový kráľ“.
Kým začali moje mozgové bunky pracovať na plné obrátky, napadali ma rôzne možnosti akým smerom sa obrátiť. Od možnosti opísať zaujímavým spôsobom hru Farár, končiacu sa guľovým kráľom, som prešla až k rôznym sexuálno-vtipným situáciám, kde hlavnou úlohou je chlap s neskutočne veľkými semenníkmi. Pre smútok nás všetkých ma však v momentálnej situácii nenapadol žiadny vtipný dej o „guľovom kráľovi“. Hold, ubrala som sa teda smerom ANKETA.
A tu sa konečne začína rozvíjať jadro celého príbehu. Vzhľadom na to, že moje možnosti boli obmedzené nedočkavosťou niečo napísať a tým pádom aj časovo obmedzené, som uskutočnila prvú vec, čo ma napadla. Vytvorila som anketu na tému „čo vás napadne ako prvé, keď počujete slovné spojenie guľový kráľ.“. Samozrejme som vylúčila sedmové karty a hry s nimi, lebo v tom prípade by boli odpovede veľmi jednoduché.
Neprekvapilo ma keď som najčastejšie počula odpoveď - chlap s veľkými vajcami alebo majster sveta v bowlingu. Tiež ma neprekvapilo, že som to počula od väčšiny mužov, veď nie je tajomstvom, že práve sex a šport sú ich obľúbené činnosti. Len neviem čo z toho je na prvom mieste. (to ma privádza, že pravdepodobne spravím ďalší prieskum) Kam by ste však zaradili niekoho, kto vám odpovie „dealer extáze veľkého zrna“. V prvom momente by ma napadol narkoman závislý na extáze. Vzhľadom však na to, že toho človeka poznám a viem kam až siaha jeho fantázia, ma táto odpoveď nesmierne pobavila. Čo iné som mohla čakať od niekoho kto aby ma rozosmial napitý rozprával nezmysli a ukončil to slovami „keď už pre nič iné, tak aspoň pre tvoj pekný úsmev.“
Na želanie môjho kamaráta, ktorého krása a inteligencia hraničí s dokonalosťou, budem tento odstavec venovať jemu. Pre tento prípad ho nazývajme Duklis. (ma znieť tak exoticky) V prvom momente som bola prekvapená jeho odpoveďou „najväčšie z guľových hviezdokôp“, pretože naša debata smeruje vždy k sexu. Zdá sa vám guľová hviezdokopa sexi? No mne ani trochu, jedine, že by tá hviezdokopa predstavovala kamasútru, o ktorej mi raz rozprávala spolužiačka zo základnej. Neskôr však, keď sa naša debata rozvinula ďalej, mi povedal, že Guľový kráľ je svojim spôsobom každý chlap ako on. Čo si mám však pod tým pojmom predstaviť? Že Guľový kráľ predstavuje dokonalosť a ideál krásy? V tom prípade Duklis musím ťa sklamať. Napriek tomu, že si svalnatý vypracovaný brunet s vysokou inteligenciou a veľkým obnosom peňazí na účte (baby ak chcete číslo tak si kľudne vypýtajte)  od takého Guľového kráľa ťa stále delí ta koruna.
To ma privádza na záver tohto článku. Ak Guľový kráľ predstavuje dokonalosť, tak v tom prípade to musí byť chlap s veľkými vajcami, majster sveta v bowlingu, dealer extáze veľkého zrna a zároveň prázdna hlava šefa. :D Adios amigos...

Zošit

Všetko sa to vlastne začalo jedným zošitom. Vždy som rozmýšľala nad tým, čo by som v živote chcela robiť, čo by uspokojovalo moje túžby, čo by ma jednoducho bavilo a vždy som sa vracala k tej jednej jedinej činnosti. Písanie pre mňa predstavovalo únik do sveta fantázie, do môjho sveta. Bolo to ako snívať s otvorenými očami a pohybovať sa po neznámych územiach. Nerozmýšľala som nad tým, či mám talent vymyslieť príbeh, čo by čitateľa dostatočne upútal, vedela som však, že pri písaní sa dokážem naplno ponoriť do svojich myšlienok.
Tak nejako vlastne vznikol nápad mať niečo vlastnej tvorby. Jedného chladného večera po ceste domov som sa zdôverila môjmu dobrému kamarátovi Gigollovi o túžbe napísať vlastný príbeh a on mi na druhý deň doniesol novučičký zošit s príkazom do mesiaca ho vypísať. A teraz som tu. Sedím a premýšľam nad tým čo by som po sebe chcela zanechať.
Knihy plné upírov, mágie a romantiky, knihy plné vojny, drog a histórie. Kniha života. A prečo nie?

sobota 27. marca 2010

Bláznive a neskutočné.

S jazvami na duši snívam svoj sen..
Sedím a prsty mi nezmyselne behajú po klávesnici. Trápenie a smútok vytláčajú slzy do kútikov očí a zmätok v hlave zatieňuje nádej, ktorej plamienok pomaly dohasína.
Vo svete zahalenom hmlou spieva slávik svoju uspávanku a moje srdce zalieva pokoj. Jemné tóny akoby hladili moju dušu a vraveli, že nie je všetko tak zlé, ako sa na prvý pohľad zdá. Aj na ceste beznádeje svieti svetielko nádeje, lebo ak existuje nádej a čo i len malá, stojí za to o ňu bojovať až do konca.

streda 10. marca 2010

No name..

Milovať..trápiť..smiať..plakať? Neviem. Písať..myslieť? Netuším.

Sedím tu a premýšľam nad udalosťami posledných dní. Dalo sa to nazvať život? Robila som niečo s chuťou? Nepamätám. Neviem prečo, ale akoby moje nadšenie odvial vietor. Som mladá ale cítim, že moja duša prežila posledných pár dní prvú aj druhú svetovú vojnu. Trápenie strieda smiech a smiech strieda žiaľ.

Zmätok v hlave a v myšlienkach nedovolí uvažovať mojej mysli racionálne a preto mám pocit, že som z iného sveta. Akoby som čakala na pristátie kozmickej rakety na našej zemi, ktorá ma vezme späť tam kam patrím, tam kde sa bude dať odpovedať na moje nezodpovedane otázky.

Prečo vlastne aj toto všetko píšem? Pretože potrebujem svojim myšlienkam dať zelenú a vrátiť sa späť do reality. Opäť stlačiť tlačítko ON v mojej hlave a zažať tým svetielko nádeje, že nie som stratená vo svojom svete.