Zaoberajúc sa svojimi bolesťami, zväčšujeme ich, premýšľajúc o svojich slabostiach, posilňujeme ich.

Vždy keď tak v tme sedím a premýšľam nad udalosťami v poslednej dobe, mám neskutočnú chuť dať všetko čo sa v mojej hlave odohráva na papier. Ale ako najlepšie vystihnúť jednou vetou moje myšlienkové pochody? Jednoducho. Citáty, moja obľúbená činnosť. Pre tento krát som si jeden požičala.
Už dlhšiu dobu pozorujem, že ľudia v mojom okolí nie sú práve kandidáti na výhercov „najšťastnejšie osoby na svete“. Nie som z kameňa takže ma to pravdaže dosť trápi a i keď sa snažím všetkým pomôcť, nemôžem sa roztrhnúť a bohužiaľ ešte som nepostúpila v mágii na tak vysokú úroveň, že by som dokázala robiť zázraky. ( pracujem na levitácii ) Správy, odkazy, statusy na jednej nemenovanej sociálnej sieti a môj nedávny telefonát s mojim oteckom ktorý ma nazval, ako to len pekne povedať, istou častou obuvi, ma prinútili napísať tento príspevok.
Život nie je prechádzka rúžovou záhradou, človek bol už dávno vyhnaný z raja, ale to nie je dôvod preto, aby sme rozmýšľali nad smrťou, či stále mysleli na svoju bolesť, pričom si ju tým iba zväčšujeme. Neviem, či my ľudia máme slabosť na to, že sa nutne musíme trestať zlými spomienkami, premýšľaním nad tým čo by bolo ak, alebo uvažovaním čo bude ďalej. Nevravím, že nemáme právo smútiť alebo oplakávať stratu, ale prečo sa zbytočne dlho mučiť? Rozchody, strata práce, hádky, žiarlivosť alebo moje obľúbené peniaze.
Tiež som si prešla touto psychickou mučiarňou a rozhodne som si nepomohla keď som neustále myslela na to aké by to bolo vrátiť čas a isté veci spraviť inak. Nepridá to na sebadôvere, problémy to nevyrieši a myslím že nie je nič horšie ako deprimovaná žena. Nie že by muži boli výnimka. Myslím, že keby si to teraz číta jedna konkrétna osoba automaticky ma vysmeje, lebo práve ona bola tá, ktorá sa mi celé moje deprimujúce obdobie snažila toto vštepiť do hlavy. Trpela pri mne a aj napriek tomu, že mi to trvalo dlho, pochopila som o čom je šťastie. Nie sú to peniaze, vili ani sláva. Nie sú to svaly či postava modelky. Nie je to dokonca ani nutne prežiť celý deň s úsmevom na tvári. Nemám prácu, nemám peniaze, o postave modelky môžem snívať ba dokonca som dnes aj plakala a aj napriek tomu všetkému musím povedať, že taká šťastná ako som teraz som nebola už roky. Prečo? Moje šťastie tvoria ľudia v mojom okolí, to že ma majú radi takú aká som, to že aj napriek mojim slabostiam pri mne stoja vždy keď potrebujem a dávajú mi dôvod sa denne usmievať. Podporujú ma a dodávajú mi sebavedomie a vedomie, že nič nie je nemožné. (možno predsa len začnem robiť zázraky)
Takže Vám radím, dobre sa obzrite okolo seba a pokúste sa myslieť na to, čo všetko pekné máte a nie na to čo nemáte. A pamätajte si, že keď prekonáte svoje zlé obdobie, budete silnejší a odolnejší než kedykoľvek predtým.