Čo je to vlastne omyl? Na začiatok si musíme položiť túto otázku. Pod týmto pojmom každý z nás rozumie niečo iné. Pre niekoho je to skutok ktorý sa vymyká z očakávania druhých, pre niekoho je to možnosť dokázať, že sa chce zlepšuje a učí na vlastných chybách. Je v podstate jedno aký má toto slovo význam, pretože omylov sa dopustí každý z nás a každý sa z nich inak poučí, ak sa samozrejme poučí.
Je množstvo omylov, ktoré sa môžu stať a každý z nich ma iný dôsledok a inú príčinu. Je samozrejmé, že omyly sa stávajú, veď predsa mýliť sa je ľudské. Bez omylu by človek nebol človekom, ale treba tieto omyly eliminovať, pretože dôsledky bývajú občas katastrofálne.
Prečo sa ale dopúšťame omylov? Pre každú vekovú aj pohlavnú kategóriu je to samozrejme odlišné a musíme aj odlišovať či ide o omyl ľahko napraviteľný alebo nenapraviteľný, z ktorého sa môžeme už iba poučiť.
Príčiny sú rôzne. Vezmime si ako príklad dospievajúce dievča, čo stratilo priateľa. Zlomené srdce, zranená duša a ego spôsobia že sa toto dievča rozhodne spraviť niečo zle, pomstiť sa. Ako je to už v dnešnej dobe, väčšina mladých ľudí rieši svoje problémy alkoholom, ktorý ich len popudí k tomu spraviť to, čo zdravý rozum odsudzuje. Dievča sa opije na zábave a vykričí svojmu, už teraz bývalému priateľovi, ako ho nenávidí a jej pomútený rozum, že s ním ostala v druhom stave. Aby toho nebolo málo, dajme tomu, že o dieťa prišla. Nenormálne, ale aj to sa môže stať. Príčina? To už myslím je každému zrejmé. Ako málo stačí k zničeniu jedného života. Na niektoré omyly sa jednoducho zabudnúť nedá.
Sú však aj omyly, ktoré si ľudia nevšimnú, ktoré si neuvedomujú a ani ich nezaťažujú v bežnom živote. Preto ich príčina sa zabudnú rovnako rýchlo ako ich dôsledky. Ja si myslím, že omyly patria ku každodennému životu a niekedy vďaka omylu, sa môže náš život obrátiť naruby a priniesť nám aj šťastie. Treba hľadať vždy to pozitívne a niečo z toho vyťažiť.
Ľudia vo svojom živote narobia ešte veľa omylov, na ktoré sa budú snažiť zabudnúť, ale jednoducho to nejde. Prečo je to tak? Preto, lebo ešte nezistili príčinu, alebo sa nepoučili? Či ich dôsledok bol taký strašný, že zabudnúť na omyl by bol asi taký nezmysel ako schody vo výťahu.
Ale čo ak je príčina naše prežitie? Čo také malé deti, čo stratili domov a rodinu? Ako sa majú oni poučiť z omylov, ktoré ich držia pri živote? Tie sú z potreby po teplej strave a sociálnych dôvod nútené kradnúť. Myslím si, že niektorých to aj trápi a sú si vedomí príčiny a skutku čo spáchali, ale potreba je silnejšia a majú právo na život.
Opak je, keď drogovo závislý človek kradne na to, aby si mohol zohnať dennú dávku. Viem, že takých ľudí každý odsudzuje, ale do takejto situácie sa môže dostať každý. Je pravda, že záleží to od vôle človeka a tiež záleží od vôle ostatných, či sú ochotný a majú dostatok síl im pomôcť.
Sú ľudia čo sa učia na vlastných chybách a sú aj ľudia čo sa učia na omyloch druhých. Opitý vodič za volantom havaruje a niekomu zabije polovicu rodiny. Ako sa asi cíti tento človek? Poučí sa? Smrť človeka je najväčšia motivácia ako sa začať meniť, aj keď to nie je zrovna najlepší príklad.
Motorkár čo si v rýchlej jazde nevšimne cyklistu a vlastnou vinou zapríčiní nielen zranenie cyklistu ale aj svoje a tým príde o svoju životnú lásku, o motorku. Tohto človeka to na celý život poznačí a aj keď si hmlisto pamätá túto udalosť, na príčinu tak skoro nezabudne a bude sa snažiť vyvarovať sa podobnej situácii. Možno opäť sadne na motorku, ale už nebude bezhlavo „páliť“ po diaľnici. Už to nebude ten motorkár čo predtým.
Omyly budeme robiť celý svoj život, patria k našej ľudskosti. Na niektoré sa zabudnúť dá na niektoré nie, ale rozhodne by sme nemali zabúdať na ich príčiny a dôsledky a eliminovať ich čo najviac ako sa dá.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára