Premýšľame o nesmrteľnosti chrústa...

Myslieť. Je to iba slovo alebo čin?
Každý z nás má svoju myseľ a mnohí z nás ju aj dokážu používať. Áno, dokonca aj ja sa teraz za-mýšľam nad tým čo do tohto článku napísať a ako to napísať, aby Vás to upútalo. Každý má vlastný názor a preto aj recenzie na môj článok budú rôzne, ale o tom reč nie je.
Každého z nás trápi niečo iné nad čím si musí lámať hlavu, ale predsa máme všetci niečo spoločné. Slovo MYSLIEŤ. Existuje mnoho dôvodov na premýšľanie. Študent rozmýšľajúci nad učivom na hodinu dejepisu, matka premýšľajúca ako uživí rodinu či doktor uvažujúci nad diagnózou pacienta. Ale teraz sa dostanem k tomu, čo ma doviedlo napísať tento článok.
Včera v noci ako jedna z mladých tínedžerov som sa vybrala do mesta. Poznáte to. Pijatika do pol-noci a potom už iba počúvať ako na Vás ľudia hovoria po švédsky. Takto nejako sa udial aj ten môj večer akurát s tým rozdielom, že popri tejto švédštine som neprepočula slovo samovražda. Rozobe-rala sa situácia ohľadom prispievania niečoho nového do sveta rocku a taktiež kapela Nirvana a samotný Kurt. Vtedy môj nadpriemerne inteligentný (čo v tom momente vidieť nebolo, vďaka dostatočnému množstvu alkoholu v krvi) kamarát povedal pre mňa veľmi zaujímavú vec. „Mnoho ľudí začalo počúvať Nirvanu len vďaka tomu, že Kurt spáchal samovraždu. Aj v tomto má kapela Nirvana prvenstvo, že líder skupiny ako jediný spáchal samovraždu úmyselne. Kvôli bolestiam z rakoviny žalúdka bral heroín, len aby bolesť utíšil. Jeho dcéra sa podobala na neho, na človeka ktorého najviac nenávidel. Tomuto sa vraví samovražda. Nie ako tí, čo sa predávkujú drogami z dôvodu, že potrebujú stále viac.“ (samozrejme necitujem lebo tam toho bolo ešte pomerne veľa kým som pochopila o čom mu pravdepodobne ide.) Po príchode domov som sa lepšie zamyslela nad touto témou a povedala som si, že je to dostatočne dobrá téma na článok. (povedzme si pravdu, momentálne vo svete rozoberaná vďaka Michaelovi Jacksonovi)
Každý máme na túto tému rozličný názor. Niektorí to prirovnávajú k interrupcii, keď na jednej stra-ne niekto žiť chce, ale nie je mu to dopriate a na strane druhej niekto žiť nechce a tak sa zabije. Je množstvo dôvodov, prečo ľudia páchajú samovraždy. No podľa môjho názoru ani jeden z týchto dôvodov nie je dostatočný na uskutočnenie niečoho takého. Kde berieme právo vziať si život? Ako môžeme vedieť, že sa všetko nezmení? Prečo ubližovať blízkym, ktorí budú za nami trúchliť?
Iné je keď sa niekomu podarí vziať si život nechceným predávkovaním. Aká je toto samovražda? Je to vôbec samovražda?
Mohla by som to prirovnať k dopravným nehodám. Človek náhliaci sa povedzme do zdravotnej poisťovne nechtiac prehliadne auto, ktoré mu následne ukončí život. Irónia osudu. Ale je to fakt, aj také veci sa stávajú. No a toto sa samozrejme berie ako nehoda. Tak prečo človek mysliaci si, že keď si dá o dávku viac bude mu lepšie, sa hneď považuje za samovraha a to len preto že tá dávka ho zabila. Veď on to netušil. Nie je aj toto nehoda?
Odsudzujeme ľudí len vďaka tomu, že berú drogy. Lenže takto sa oni vyrovnávajú z problémami ktoré majú. Niekto si vezme život rovno a niekto si ho predtým zničí závislosťou na drogách. Všetci majú však rovnaký koniec. Smrť zapríčinená sebou, čiže samovražda.
Teraz sa na chvíľu zahrám na psychológa (čo asi robím stále však), ale jednoducho všetko sa to dá vyriešiť iba obyčajnými slovami. Iróniou je, že to vravím zrovna ja. Sama mám množstvo problémov, ktoré si nechávam pre seba a dusím to v sebe, ale mám aj dostatok rozumu natoľko, aby som nenechala svoje problémy aby nado mnou vyhrali. Nie, samovraždu sa nechystám spáchat.
Čo tým chcem teraz povedať? Že len sprostí ľudia robia takéto veci? Nechcem nikoho odsudzovať, ale jednoducho pokiaľ sa človek zamýšľa len nad tým ako má zničený život a ako sa mu nikde ne-darí a ako ho všetko bolí, hej, ten človek je sprostý.
Opäť sa vrátim k včerajšku. V jednom nemenovanom podniku kde sme boli som stretla ľudí, čo som ich dlho nevidela a samozrejme ako vždy padla otázka typu: „Ako žiješ?“ Skoro každý koho som sa to opýtala odpovedal, vieš čo dá sa to, ale mám také a také problémy. Ale našla sa aj výnimka, ktorej odpoveď sa mi natoľko páčila, že ju budem citovať: „Čo ti poviem, mám problémy, ale som šťastný. Pozri aká je táto noc krásna. Aký sú všetci pekne vysmiaty (od promile v krvi a množstva iných omamných látok).“ Tu sa preukázala inteligencia a tým sa aj končí tento článok.
Sama neviem prečo mám hlavu plnú takýchto otázok. Ani prečo ma tá téma tak zaujala. Možno je to preto, že jednoducho my ľudia premýšľame o nesmrteľnosti chrústa.